Preleťte s nami do Peru a do Limy

Autor: Michal Ronec | 7.7.2016 o 9:27 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  691x

Vítam vás pri mojej cestovateľskej blogovacej prvotine. Snažíme sa s Majkou cestovať na trochu neobyčajné miesta. A preto by sme vám radi priniesli naše zážitky z krajín ako Bolívia, Peru, Mjanmarsko, Vietnam, Kambodža, Thajsko...

 

Ostošesto naprieč svetom

21.5.2016 Sobotný začiatok

Vítam vás pri mojej cestovateľskej blogovacej prvotine. Snažíme sa s Majkou cestovať každý rok na trochu neobyčajné miesta. A preto by sme vám radi priniesli naše zážitky z krajín ako Bolívia, Peru, Mjanmarsko, Vietnam, Kambodža, Thajsko a podobne. Dúfam, že vás bude čítanie baviť :-)

Je slnečný sobotný deň. Na obed si dávame halušky, psa odovzdávame do zodpovedných rúk mojich rodičov, no a tá cestovná horúčka sa akosi zabúda dostaviť. Naštastie. Alebo naneštastie? Nanešťastie môžete na niečo vždy zabudnúť a našťastie nemáte z ničoho stres. No vyber si.

Každopádne o 15:00 vyrážeme z malebnej dedinky v strednej Európe, Trenčianskej Teplej, na letisko do neďalekej Viedne, na Schwechat. O 19:00 nám to letí do Amsterdamu. Na odvoz sa podujal náš verný šofér, bráško Andrej (bol s nami v Mjanmarsku) s priateľkou Jankou. V Amsterdame nás u seba na jednu noc prichýlil Rišo Habiňák s jeho holandskou priateľkou. Rišo, touto cestou ťa pozdravujeme J Majka na neho natrafila cez Facebook v skupine Slováci a Česi v Amsterdame. Rišo je priamo z pod Tatier, chutia mu Marsky a jeho frajerke zase Mila. Pašovanie Šariša, Marsiek a Mily do Holandska prebieha bez problémov. Samozrejme nám pri večeri ubudlo aj zo zásob slivovice. Na zdravie Rišo a ďakujeme! J

22.5.2016 Nedeľa je skutočným začiatkom

V nedeľu vstávame veľmi skoro. Našťastie si už nepamätám presný čas, ale Rišo s frajerkou museli mať veľkú radosť. Takto na začiatku dňa sa s ním lúčime, ďakujeme za prenocovanie a prajeme vela šťastia v Krajine tulipánov.

Ráno sa začína náš presun z Európy do Južnej Ameriky. Medzipristáti sme mali viac než dosť a ak k ním pripočítam aj prvý let Viedeň – Amsterdam, vznikne z toho hotový nákupný zoznam letísk. Druhý let Amsterdam – Londýn je pomerne rýchly a bezbolestný. Svet je veľmi malý a na letisku Heathrow, v rade na scannerovú kontrolu sme narazili na Majkinho kamaráta Maťa, ktorý sa vracia z dovolenky v USA. Potom si sadáme do starého črepu - rozumej asi 35 ročný Boeing. Aircraft Londýn – Miami nemá ani klimatizáciu a to v ňom budeme sedieť 9,5 hodiny. Na letisku v Miami nám ako starým kriminálnikom zobrali otlačky prstov, odfotil si nás automat a zaplatili sme 15$ na osobu za víza ESTA. A to sme tu strávili iba 2 hodiny ako transfer. Za ten čas sme si stihli dať 2 paradajkové polievky, jedno pivko a do americkej kasy sme zaplatili ďalších 30,- Eur. Tak sme si povedali, že poďme radšej preč z tejto krajiny a nasadli na 5,5 hodinový let do Limy.

Máááme se rádi, a obzvlášť s našími českými bratmi. A preto mi zostalo úprimne ľúto skupinky, ktorá s nami letela. Pôvodne ich bolo sedem. Jedného člena ich posádky menom Vašek v Amsterdame nepustili do lietadla. Neprenášal žiadne zelené koláčiky, ani nič podobné J Dôvod bol tragicko - komický. Na letenke mal meno Vašek a v pase zase Václav. Nuž letiskovému personálu nevysvetlíš, že je to vlastne to isté a tak Vašek s priateľkou zostali doma.

Inak bolo vidieť, že tieto šialené letenky s niekoľkými medzipristatiami si našli cestu najmä ku nám, stredoeurópanom. V lietadle do Limy bola skupinka 4 Slovákov z Nitry, my 2 z Trenčína a starší manželský pár, ktorým ťahalo na 60tku. Skupinku z Nitry sme stretli aj zhruba o týždeň neskôr v Cuscu (Peru) na autobusovej stanici. Čakali sme na autobus do La Pazu (Bolívia) a “nitrančania” cestovali z Amazonskeho pralesa. Svet je fakt malý.

23.5.2016 Lima a jej parády

Do peruánskeho hlavného mesta prilietame zhruba o 10.00 večer. Taxik nás vezie ku couchsurferovi Angelovi, ktorého nám odporučila Sandy. Sandy sme spoznali v skvelej bratislavskej kaviarni Dobrodruh na Vajnosrkej, keď robila prezentáciu o Bolívii a Peru. Neskôr nám veľmi pomohla s prípravami na celú cestu.

Angelo býva v trochu vzdialenej, ale bezpečnej štvrti Santiago de Surco, spolu so svojím otcom. Obaja sú lekári. Angelo nás prekvapuje svojou znalosťou Európy. Dokonca bol aj na Slovensku, keď absolvoval študentský výmenný pobyt vo Viedni. Okrem toho navštívil aj 4x Rumunsko odkiaľ pochádzala jeho bývalá priateľka. Čo nás mierne zaskočilo bol fakt, že ku Angelovi chodí každý deň housekeeperka, ktorá sa im stará o domácnosť a teplú stravu. Sociálne rozdiely v krajine sa k nám priamo dostávajú cez túto pani.

Časový posun urobil svoje a my aj napriek večernej únave po  precestovaní pol zemegule, vstávame veľmi skoro ráno. Zisťujeme, že v Lime funguje UBER. Transparentná taxi služba, ktorá sama vypočíta cenu jazdy. A tak sme zistili, že cesta z letiska stojí 15,-Eur namiesto 32,-$, ktoré sme za cestu zaplatili včera. Čo už - daň za to, že sme turisti a navyše nevieme po španielsky.

Šofér UBERu nás za cca 5,- Eur berie na hlavné námestie Plaza de Armas. Cesta trvá asi 45 minút. Lima je obrovské mesto s cca 10 mil. obyvateľov, ktoré sa príliš rýchlo rozrástá a vláda, resp. mesto tak nestíha budovať infraštruktúru. Neexistuje tu ucelený systém verejnej dopravy, či už metro, alebo električky ani nič podobné. Výsledkom sú nekonečné kolóny áut. Tu sme si povedali, že zlatá Bratislava.

Plaza de Armas nás hneď uchváti. Inak s názvom Plaza de Armas sa stretnete v každom peruánskom meste, skoro ako názov Námestie SNP u nás na Slovensku. Robíme tu zopár fotiek, natočíme prvé video a zachádzame do prvej uličky. Po pravej strane zbadáme turistickú kanceláriu, kde nám prezradia, že je pondelok a takmer všetko je zatvorené. Great! No hlavné atrakcie, ktoré sme chceli vidieť, sú otvorené a tak sa spokojne usádzame na raňajky a plánujeme pešiu trasu.

Naše prvé kroky vedú k bazilike Iglesia Y Cnovento San Fransisco. O tejto bazilike som vedel už od výšky, kedy som dostal za úlohu pripraviť seminárku na top atrakcie vybranej krajiny. Spracovával som v tom čase Peru, ktoré sa tak stalo mojím cestovateľským snom. V bazilike San Fransisco do roku 1821 pochovávali všetkých mŕtvych, nakoľko v týchto končinách sveta neboli rozšírené bežné cintoríny. Kostrové zbytky tiel po odkrytí poukladali šikovní archeológovia do zaujímavých obrazcov a tie sa následne stali väčšou atrakciou ako samotná bazilika. Dosiaľ v útrobách baziliky pochovávajú františkánskych mníchov, ktorí žijú v priľahlom kláštore.

Blíži sa čas obeda a my sme sa rozhodli navštíviť Parque de la Reserva. Patrí medzi top 3 atrakcie mesta podľa portálu Tripadvisor. Cestou sa zastavujeme na obed v lokálnej reštaurácii. Až tu sme naplno pochopili “nevýznam” a “nevyužiteľnosť” angličtiny v Južnej Amerike. Vlastne som ani nevedel, čo si objednávam. V tejto reštauracií nepoznali ani základné slovičko “beer”, a tak som sa ja na oplátku naučil prvé španielské slovíčko “cerveza”. Vtedy som bol ozaj vďačný za Google Translator.

Parque de la Reserva je zatvorený, nuž stáva sa. A tak si berieme taxík, ktorý sharujeme s chalaniskom zo Švajčiarska a mierime do Miraflores - najrozvinutejšej štvrte Limy (spolu s Barrancom). Miraflores sa nachádza na pobreží Tichého oceánu. Sú tu obchodné domy, aké nenájdete ani v Londýne a majú tu mestské wi-fi dostupné v celej štvrti. Nachádzame sa pri rovníku, čo značí, že tma bude už okolo 18:00 a preto si o 17:00 berieme UBER a smerujem naspäť ku Angelovi. Dávame na jeho slová, ktoré nás upozornili, že Lima je v nočných hodinách nebezpečné miesto hlavne pre turistov. Vôbec nám však nevadí takto skrátený deň, doľahla totiž na nás únava a uvedomujeme si, že podľa európskeho času je práve 01:00 ráno.

24.5. Utorok 

Ranné vstávanie sa nám zapáčilo, tak prečo nevstať na dovolenke o 6:30. Hovoríme si, že nevadííí, aspoň máme dlhší deň a viac toho uvidíme :) Dáme si rannú klasiku - sprcha, raňajky a hor sa do veľkomesta. Na cestu do Musea de Larco - kde sa dozvieme celú históriu tejto oblasti - si vezmeme opäť UBER. Toľkokrát sme ho snáď nevyužili ani v Bratislave.

Múzea veľmi nemusím, ale Larco sa mi vcelku zapáčilo, konečne som si urobil ucelený obraz o historií Peru a pôvode Inkov. Majka sa trochu nudí, celú expozíciu prebehne rýchlosťou blesku a čaká ma von. No tie artefakty sú fakt skvelé, hltám každú sošku a popis k nej. V útrobách múzea sa motám približne 2 hodiny. Spoločne sa nám však páčila erotická časť múzea, ktorá je hneď za rohom. Tí Inkovia teda mali bujnú fantáziu. Musím povedať, že nie nadarmo je Museo de Larco number 1. na Tripadvisore v Lime.

Po vyčerpávajúcej prehliadke si sadáme do milej reštaurácie priamo v areáli múzea a objednávame si kávu a cheesecake. Užívame si začiatok dovolenky a popritom rozmýšľame, čo s načatým večerom. Na zajtra máme kúpené letenky do Cusca a objednaný hotel. Teda aspoň sme si to mysleli J

Pri káve sme sa rozhodli, že dáme opäť šancu Parque de la Reserva. Už po druhýkrát po včerajšku. Berieme taxík a vyberáme sa na zhruba 25 minútovú jazdu. Prichádzame ku parku. S otvorenými očami a ústami pozeráme a neveríme…je zhruba 1:30 poobede a park je opäť zavretý!!! Ide nás poraziť. No big deal, ale viete, je to dvojka na Tripadvisore, tak nás to tam ťahá…Vystupujeme z taxíka, no po zhruba 5 minútach sa do neho vraciame. S pomocou Google Translatora sa od taxikára dozvedáme, že park by mali otvoriť až o 16:00. Čakať tam tri hodiny sa nám nechce, taxík nás teda vezie zhruba 15 minút do Barancca. 

Prechádzame sa po tejto umeleckej štvrti, fotíme si maľby na domoch, počúvame pouličných spevákov a vyskúšame prvé národne špeciality v jednej z najlepších reštaurácii v Lime s názvom “Isolina”. Malé, nenápadné, ale za to čarovné miesto na rohu ulíc. Usádzame sa na poschodí. Objednávam si Seviche, miestnu pochúťku z plodov mora a Majka pečený zemiak plnený hovädzím mäsom. Prvý kontakt s miestnou kuchyňou dopadol na výbornú J

Následne sa vyberáme na pobrežie Tichého oceánu, ktoré je len pár minut pešo od Barranca. Strkám nohy do vody, no oceán-neoceán, nie je to veľmi príjemný pocit. Voda tu so sebou ťahá aj kamene. Tie mi narážajú do píšťaľ a strašne to bolí. Z pobrežia je perfektný výhľad na Limu, pozeráme sa na ňu akoby z dola, pretože Lima leží na útese vysokom asi 20-40 metrov. Užívame si prekrásny výhľad, ktorý sa naskytne pár razy za život.

V tejto fáze môžem skonštatovať, že som vďačný za moju čiastočnú závislosť od internetu a taktiež za schopnosť neustále si veci preverovať. Ani neviem ako mi napadlo, pozrieť si letenky na zajtrajší let. S hrôzou zisťujem, že som ich nekúpil na zajtra, ale až o 3 týždňe!!! Telefonicky sa snažím dohodnúť storno leteniek. Trvá mi to asi 45 minút, no nakoniec sa podarilo. Následne bookujem ďalšie na zajtrajší dátum. Pred potvrdením si objednávku 4krát skontrolujem... zajtra letíme smer Cusco a bude nám heeej.

Zopár postrehov z Limy na záver:

- v Lime je UBER - super zistenie pre pohodlných turistov, ktorí prídu na pár dní a nejdú vyslovene po budgete. Verejná autobusová doprava je veľmi chaotická a pre laika nepredvídateľná. Nakoniec musím ale skonštatovať, že ma aj mrzí, že sme ju neopáčili.

- je tu pomerne veľké množstvo parkov. Minimálne v oblasti kam sa dostane bežný turista. Ako to vyzerá v slumoch je už otázne.

- nefungujúca doprava a lacný benzín (0,50 Eur/liter) majú za následok veľké množstvo áut a s tým spojené nekonečné kolóny.

- subjektívny pohľad - deti tu športujú viac ako u nás, všade sme videli deti v pohybe J

- veľmi ľahko sa dajú spozorovať veľké sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Nie je to však také strašné ako vo Vietname.

- neslávne známe okrajové štvrte sme nenavštívili

- na každom rohu, na každej križovatke, na každej ceste sú policajné hliadky. Ako turista sa tam cítite fakt bezpečne, po čase sme si všimli, že prevládajú ženy policajtky a celkom im to pristalo J. Domáci sú voči policií dosť skeptickí a nedôverčiví, spôsobené je to veľkou korupciou v týchto kruhoch a ani bežní policajti sa podplácaniu nebránia.

Zajtra letíme do Cusca. O týchto a ďalších cestách sa dočítate už v nasledovnom blogu :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?